Kopy železného šrotu, mohutné konštrukcie, ohnivá pec, žeravá oceľ, dynamika výroby… To všetko a ešte viac majú možnosť vidieť účastníci exkurzií v Železiarňach Podbrezová. Tie majú u nás dlhoročnú tradíciu. Už v minulosti vyhľadávali železiarne návštevníci, aby sa zoznámili s výrobou oceľových rúr v jednej z najväčších hutníckych fabrík na Slovensku. Počas desiatok rokov prešlo závodmi veľké množstvo ľudí z rôznych sfér, najčastejšie zo škôl. So zvedavosťou i údivom pozorovali priebeh výroby, keď sa z obyčajného železného šrotu stal konkrétny výrobok. Počas existencie fabriky si pozrelo výrobu aj mnoho vzácnych hostí, politikov či známych osobností.
Prehliadky v závodoch majú pod patronátom naši pracovníci. Každej skupine trpezlivo vysvetľujú priebeh tavenia železného šrotu, z ktorého vznikne produkt, vyhľadávaný spoločnosťami z celého sveta. V novom závode sa zasa zoznámia s výrobou rúr rôznych priemerov a dĺžok.
Rok 2020 vystavil obľúbeným prehliadkam stopku. Pandémia zatvorila brány jedného zo symbolov regiónu, hoci za nimi výroba naďalej fungovala tak, ako aj v predošlých desaťročiach. Trvalo dva roky, kým bola opäť možnosť organizovať prehliadky. V súčasnosti, po zlepšení situácie, znovu navštevujú našu spoločnosť školy či firmy. Pozrú si tavenie v starom závode a mnohí sa presunú na nový závod, kde prebieha výroba oceľových rúr.
Prejdú celý výrobný proces
Návštevníkov v starom závode roky sprevádza viacero pracovníkov oceliarne. Jedným z nich je technológ Radoslav Bútora. Hostí najskôr oboznámi s bezpečnosťou, upozorní na ochranný odev, prilbu a skutočnosť, aby boli v priestoroch stále pokope a dávali si pozor.
„Prechádzam s nimi celý výrobný proces. Zastavíme sa pri šrotovom poli, vysvetlím im, že ide o vstupný materiál. Poukážem na spôsob plnenia sádzacích košov, poviem o elektrickej oblúkovej peci a neskôr im vysvetlím samotný priebeh tavenia,“ povedal. Skúsený technológ vie, ako zaujať a podať laikom informácie tak, aby im dobre rozumeli. Ako hovorí, vždy je dobré, keď ľudia vidia konkrétnu akciu – napríklad presun tavby, odpich či vsadenie koša. „Keď sa deje určitý jav, opíšem, čoho sme svedkami. Vtedy je aj najlepšia interakcia a ľudia sa pýtajú. Exkurzia je živšia a aj mne sa lepšie reaguje, keď dostávam konkrétne otázky,“ pokračoval.
Fungovanie fabriky je živý proces. V jednotlivých závodoch prebieha neustála výroba, ktorá má viacero etáp. Ideálne je, keď účastníci exkurzií vidia konkrétny priebeh, no nedá sa všetko vopred naplánovať. „Stane sa, že je prestavba a v strediskách oceliarne je výroba pozastavená. Potom musíte návštevníkom vysvetliť, ako sa daná vec deje, hoci ju nevidia na vlastné oči,“ povedal R. Bútora.
Hodinová prehliadka
Proces tavenia je najzaujímavejšou časťou exkurzií v Železiarňach Podbrezová. Väčšina návštevníkov nemá možnosť nahliadnuť na miesta, kde sa zo železného šrotu stáva tekutá žeravá láva. Preto je aj zvedavosť v tomto smere najväčšia. „Mnohých zaujíma žiara kovu, rozstrek a tekutá oceľ. Pre ľudí je to najfascinujúcejšie,“ prezradil technológ.
Podľa jeho slov je ale rozdiel, či na exkurziu príde škola, firma alebo jednotlivci. „Gymnazisti, napríklad, dokážu nad procesom v železiarňach rozmýšľať a vyhodnocujú, čo im vysvetľujeme. Pýtajú sa na súvislosti. Niekedy viac, inokedy menej. Ľudia z firiem zasa rozmýšľajú inak. V porovnaní so školami ide o menšie skupiny, čo je v tomto prípade výhoda.“
Exkurzie v jednotlivých prevádzkarňach trvajú jednu hodinu. Za ten čas sa musia návštevníci prezliecť do ochranného odevu, prísť na miesto a dozvedieť sa čo najviac informácií. Naši zamestnanci sa snažia prehliadky zdynamizovať, aby všetko stihli. Roky skúseností využívajú na to, aby záujemcom ukázali všetky procesy výroby. „Hodina je často prikrátka. Aj napriek tomu ľuďom pravidelne pripomínam, nech sa pýtajú, čo ich zaujíma. No vždy sa to snažíme stihnúť,“ dodal R. Bútora.
Prehliadka našich železiarní je pre mnohých zážitkom. Hovoria o tom aj reakcie ľudí po návšteve jednotlivých závodov. Hutnícke pece, žiara roztavenej ocele či žeravé rúry sú dokonalou ukážkou dlhoročnej hutníckej tradície na Horehroní.
Podľa zdroja.
