Množstvo krajín a spoločností vyjadruje v tomto období zámer resp. záväzok dosiahnuť klimatickú neutralitu v priebehu niekoľkých desaťročí.
Uvedomovanie si rizík v spojitosti s nečinnosťou v súvislosti so zmenou podnebia podporuje túto snahu.
Okrem toho na trhu existuje jasný trend uprednostňovať a zhodnocovať výrobky a služby, ktoré rešpektujú zásady trvalej udržateľnosti, a to nielen z ekonomického hľadiska, ale tiež a hlavne z environmentálneho a spoločenského.
Problém však nastáva v súvislosti s tým, ako dosiahnuť tento prechod a ako prejsť od dobrých úmyslov ku konkrétnym činom.
Medzinárodná energetická agentúra (IEA), sa začala venovať tejto téme v snahe pomôcť, ľudom s rozhodovacou právomocou tak pri politických ako aj korporátnych rozhodnutiach. IEA zverejnila svoju prvú správu 18. mája, ktorá bola predstavená ako jeden z najdôležitejších dokumentov, aké boli kedy pripravené v jej histórii. Táto správa sa zameriava na dosiahnutie klimatickej neutrality v energetickom sektore do roku 2050 a to s celosvetovom kontexte. Správa je štruktúrovaná tak, aby bola v súlade s udržateľnosťou globálneho otepľovania do roku 2100, o + 1,5 ° C.
Výnimočná povaha dokumentu spočíva v tom, že IEA je organizácia s najväčšou databázou, ktorá umožňuje vykonávať také komplexné analýzy, ktoré majú nevyhnutne ekonomické a spoločenské dôsledky pri riešení energetických problémov.
Správa je dlhá a podrobná a zameriava sa na to, čo sa musí stať, a predovšetkým na to, kedy sa to musí stať, aby bola vôbec šanca dosiahnuť klimatické ciele.
V tomto článku chceme uviesť súhrn hlavných bodov.
Je to možné, ale musíme konať hneď.
Dosiahnutie klimatickej neutrality do roku 2050 je teoreticky možné, ale je to veľmi náročná cesta, ktorú je možné uskutočniť ale vyžaduje to okamžité a odvážne kroky tvorcov politík.
Tiež kroky je potrebné koordinovať a zároveň je potrebné zaistiť bezprecedentnú úroveň celosvetovej spolupráce. Treba však poznamenať, že každá krajina vychádza z iných podmienok a pri riešení tejto výzvy v oblasti zmeny podnebia nemôže zostať nikto pozadu.
Musíme nasadiť všetky dnes dostupné technológie
Odteraz do roku 2030 je nevyhnutné masívne nasadenie dostupných technológií. Tie sa týkajú hlavne solárnej fotovoltariky, vetra, energetickej účinnosti a elektrických vozidiel.
Napríklad, solárna a veterná energia v roku 2030 v porovnaní s rokom 2020 musí zvýšiť ročný inštalovaný výkon štvornásobne, predaj elektromobilov sa musí zvýšiť 18 krát a z hľadiska energetickej efektívnosti je potrebné renovovať 1 z 5 budov.
Zároveň je nevyhnutné rozvíjať infraštruktúru potrebnú na tento prechod, najmä s ohľadom na masívne rozšírením elektrickej siete.
IEA odhaduje, že zníženie emisií do roku 2050 o 50 % bude pochádzať z technológií, ktoré už existujú a sú dostupné na trhu.
Nasledujúce roky by sme mali využiť na vývoj riešení resp. technológií, ktoré nemáme, ale ktoré budeme potrebovať
Odteraz do roku 2030 je potrebné investovať do vývoja technológií, ktoré sú v súčasnosti vo fáze výskumu a vývoja alebo aj na prototypovej úrovni. Tieto technológie budú musieť byť masívne nasadené v rokoch 2030 až 2050, aby tak pokryli približne 46 % zníženia emisií.
Príkladom sú investície do vývoja vodíka ako nového energetického zdroja, dekarbonizácie priemyselných procesov (hlavne ocele a cementu), do nových riešení pre nákladné automobily, lietadlá a lode, a do všetko oblastí, ktoré súvisia so zachytávaním a skladovaním CO2 a s technológiami pre odstraňovanie uhlíka z atmosféry.
Investície do nových technológií do roku 2030 sa odhaduje na rádovo približne na 90 miliárd USD.
Technológia nebude stačiť
Zvyšné štyri percentá budú musieť pochádzať zo zmien správania.
IEA uvádza niekoľko príkladov zmien nášho životného štýlu, napríklad udržiavanie maximálnej teploty 19 – 20 ° C v našich domoch počas zimy a minimálne 24 – 25 ° C v lete. Maximálna rýchlosť 100 km / h na diaľnici a nahradenie letov na krátku vzdialenosť železnicou. Celkový sumár nalietaných kilometrov, či už na obchodné a diaľkové lety pre voľný čas v roku 2050, nesmie prekročiť úrovne z roku 2019. Recyklácia plastov sa bude musieť do roku 2050 zvýšiť zo súčasných 17% na 54%.
Drastický pokles vo využívaní fosílnych palív
Nevyhnutý je drastický pokles využívania fosílnych palív. Pokles bude musieť byť taký rýchly, že z dnešného pohľadu už nebudú potrebné investície do nových ropných vrtov, vrtov pre zemný plyn alebo uhoľných baní.
Produkcia ropy sa do roku 2050 bude musieť znížiť z 90 MBD na 24 MBD (-75%). Cena tiež poklesne a následne sa všetka zvyšková výroba sústredí na Blízky východ, kde sú nižšie výrobné náklady. Krajiny OPEC zvýšia svoj trhový podiel z dnešných 30 % na viac ako 50 %.
Rovnako poklesne dopyt po zemnom plyne, ktorý sa musí znížiť o 55 % v porovnaní s úrovňami v roku 2020.
Krajiny, ktorých stabilita a bohatstvo závisí predovšetkým od fosílnych palív, musia urgentne pracovať na diverzifikácii svojich ekonomík.
Investície sú kľúčom k premene
Na to, aby sa to podarilo, je potrebný podstatný rast investícií. Dnes svetoví energetici (v spojitosti s fosílnymi palivami z 80 %) odhadujú ročné globálne investície do čistých technológií vo výške približne 1 bilión USD ročne; investície však musia do roku 2030 vzrásť na 4 bilióny USD. Tento investičný tok spôsobí ďalšie zvýšenie svetového HDP o 0,4% ročne do roku 2030.
Transformácia vytvorí pracovné príležitosti
Transformácia vytvorí nové pracovné príležitosti. V súčasnosti pracuje v energetickom sektore okolo 40 miliónov ľudí. Prechod povedie do roku 2030 k 14 miliónom nových pracovných príležitostí (v porovnaní s približne 5 miliónmi stratenými v obchode s fosílnymi palivami). K nim sa pridá ďalších 16 miliónov pracovných príležitostí súvisiacich s konečným využitím energie (napríklad v stavebníctve pri rozsiahlej obnove existujúcich budov).
Budeme čeliť problémom s energetickou bezpečnosťou
Nastane problém s energetickou bezpečnosťou: okrem vyššie spomenutého príkladu ropy, je dnes ťažba a spracovanie minerálov potrebných na energetickú transformáciu sústredená v niekoľkých krajinách, pričom dominantnú úlohu zohráva Čína.
5. mája zverejnila IEA ďalšiu dôležitú správu v ktorej zdôrazňuje chúlostivosť a dôležitosť nerastných surovín, ktoré budú rozhodujúce pre elektrifikáciu a dekarbonizáciu spoločnosti. Veľké množstvo medi, lítia, niklu, kobaltu, mangánu, grafitu a kovov vzácnych zemín bude nevyhnutné pre uspokojenie dopytu po batériách, elektrických motoroch a pri snahe o rozšírenie elektrickej infraštruktúry.
Elektromobily obsahujú asi 6-násobok množstva týchto materiálov v porovnaní s tradičnými automobilmi a veterná turbína v mori 13-krát oproti plynovej elektrárni s rovnakou kapacitou. Celkovo sa do roku 2040 šesťnásobne zvýši dopyt po týchto materiáloch. Napríklad sa očakáva, že dopyt po lítiu sa zvýši viac ako 40-krát.
Pre ekologický transformáciu bude nevyhnutné, aby boli tieto minerály dostupné v dostatočnom množstve, za stabilné a prístupné ceny, pričom bude potrebné čo najviac znížiť riziká spojené s koncentráciou ťažoby a výroby v malom počte krajín.
Na záver IEA navrhuje cestu, na ktorej vytyčuje mnoho míľnikov, ktorá má pomôcť rôznym krajinám nielen rozvíjať stratégie v oblasti podnebia, ale aj v priebehu rokov sledovať, či sú prijaté opatrenia v súlade s cieľmi do roku 2050.
Napríklad, od tohto roku sa okrem investícií do nových ložísk fosílnych palív, nemôžu stavať nové uhoľné elektrárne. Od roku 2035 už nebude možné predávať automobily vybavené spaľovacím motorom a od roku 2040 bude musieť byť všetká výroba elektriny klimaticky neutrálna. Napokon, v roku 2050 bude 70% elektrickej energie pochádzať zo solárnej fotovoltaiky a vetra.
Scenár ktorý popisuje IEA je realistický avšak je ho potrebné previesť do konkrétnej reality, každej krajiny. Aby tak bolo možné presne definovať najlepšiu stratégiu a medzikroky. Správa však jasne ukazuje, prečo je energetická transformácia a všeobecnejšie, boj proti zmene podnebia považovaný za najväčšiu výzvu, ktorej ľudstvo čelí.
Ako je všeobecne známe, je to boj, ktorý si ľudstvo pre svoje dobro nemôže dovoliť prehrať.
Zdroje:
Článok napísal:
Luca Orefici
Environmentálny manažér @Pipex Italia
lorefici@pipex.it
Ak potrebujete ďalšie informácie, podrobnosti alebo požiadavky, neváhajte kontaktovať autorov tohto článku.
Článok publikovaný dňa 30.04.2021
