Vďaka rozsiahlym investíciám patria Železiarne Podbrezová a.s., k európskym lídrom v oblasti znižovania emisií skleníkových plynov a v produkcii tzv. zelenej ocele. K transformácii výroby pritom podnik nepotreboval diktát Bruselu, ale pevné odhodlanie zvýšiť energetickú efektívnosť a chrániť životné prostredie.
S cieľom redukovať uhlíkovú stopu začalo vedenie realizovať priam vizionárske kroky, a to už v 90. rokoch minulého storočia. „Významným míľnikom na tejto ceste bola výstavba novej Elektro oceliarne v rokoch 1990 – 1993. V rámci tohto projektu bola do prevádzky uvedená 60-tonová vysokovýkonná elektrická oblúková pec, ktorá nahradila pôvodné technológie a zabezpečila výrazné zníženie emisií CO2. Ďalej nasledovala rekonštrukcia karuselovej pece, rekonštrukcia dvoch staníc pre ohrev medzi-paniev na oceliarni, rekonštrukcia krokovej pece na valcovni rúr a modernizácia žíhacích pecí,“ vysvetľuje v úvode nášho rozhovoru Ing. Marcel Adamčák PhD., vedúci oddelenia marketingu akciovej spoločnosti Železiarne Podbrezová.
Aké sú environmentálne prínosy vašich doterajších technologických investícií?
Výstavba zariadení na odprášenie pece a celej haly oceliarne v roku 2013 bola realizovaná tak, aby sa odpadové teplo využívalo na vykurovanie administratívnych budov, celej plochy futbalového štadióna a vyhrievanie vody priľahlého kúpaliska. Ďalšie priame investície do environmentálnych projektov zahŕňajú výstavbu kogeneračnej jednotky a modernizáciu piatich vodných elektrární s ročným výkonom 26-tisíc MWh elektrickej energie. Naše malé vodné elektrárne vyrábajú elektrinu bez negatívnych vplyvov na životné prostredie, čiže nezaberajú ornú pôdu a nenarúšajú mestské či vidiecke aglomerácie. Naopak, ich prevádzkovanie nás núti čistiť miestne vodné toky od naplavenín a odpadu, aby neupchávali turbíny.
Vaše priame environmentálne investície si len za posledné roky vyžiadali viac ako 20 miliónov eur. Aké sú ďalšie výsledky vašej snahy ekologizovať oceliarsku výrobu?
Naša spoločnosť recykluje oceľový odpad, pričom 98 % vstupnej vsádzky pozostáva z odpadu a oceľového šrotu. Na konci výrobného cyklu sú oceľové rúry, čiže materiál, ktorý je opäť 100-% použiteľný. Podľa aktuálnej legislatívy REACH sú aj ďalšie výstupy technologického procesu považované za produkty. Ide o pecnú a panvovú trosku s možnosťou uplatnenia v stavebníctve, a to najmä pri terénnych úpravách a výrobe betónu. Ďalším takýmto produktom sú oceľové okuje, ktoré sú vhodné na recykláciu pri výrobe surového železa, alebo sú použiteľné pri výrobe chemikálií a pigmentov. V oblasti ekologizácie výroby ideme stále vpred. Na oceliarni realizujeme prevádzkové skúšky, pri ktorých sme vstupné suroviny ako surové železo a antracit nahradili materiálmi priateľskejšími k životnému prostrediu.
Vašou tohtoročnou novinkou je spustenie novej priemyselnej fotovoltickej elektrárne. Aký podiel pokryje z vašej spotreby elektriny?
Nepredvídateľné ceny energií vzbudzujú obavy do budúcnosti. Dobrý hospodár potrebuje mať zaistenú stabilitu v dodávkach energie, a práve jej alternatívne zdroje poskytujú možnosť zníženia závislosti od externého prostredia. V areáli nového závodu Železiarní Podbrezová je dnes pred dokončením prvá časť strešnej fotovoltickej elektrárne za 3 milióny eur. V prvej fáze máme vybudovaný lokálny zdroj elektrickej energie inštalovaný na streche výrobnej haly ťahárne rúr a v ďalších fázach budú fotovoltické panely inštalované na strechách ďalších budov v areáli fabriky. Už prvá etapa prinesie ročne zníženie podielu nepriamych emisií CO2 o 225 ton, čo je ekvivalentné k vysadeniu 10 367 stromov.
Téma dekarbonizácie v oblasti priemyslu je predmetom búrlivých diskusií. Ako ju vnímate z pohľadu predstaviteľa oceliarskej spoločnosti?
Dekarbonizácia oceliarskeho priemyslu si podľa odhadov môže vyžiadať celosvetové investície vo výške 1,4 bilióna dolárov, pričom spôsobí revolúciu naprieč celým hodnotovým reťazcom. Oceliarske spoločnosti narazia na veľké komplikácie v súvislosti s nahradením dnes používaných fosílnych zdrojov. Existujúce a potenciálne použiteľné technológie na báze vodíka v súčasnosti nie sú ešte dostatočne vyvinuté, ekonomicky nevychádzajú, a elektrifikácia odvetia by zas priniesla enormnú potrebu čistej energie, pričom pre jej výrobu nie sú všade priaznivé podmienky.
Európsky parlament teda schválil novú zelenú politiku bez ohľadu na jej dopady. Zelená premena európskeho oceliarstva bude vyžadovať 400 TWh (terawatthodín) bezuhlíkovej elektriny, globálna potreba je však ešte o jeden rád vyššia. Toto enormné navýšenie výroby elektriny má pochádzať z obnoviteľných zdrojov a najlepšie bez jadra. Potreba navýšenia výroby elektriny len pre európske oceliarstvo zodpovedá objemu výroby Nemecka, pričom oceliarstvo je len jedným zo siedmych odvetví produkujúcich najviac CO2.
Železiarne Podbrezová sú jedným z najsilnejších hráčov slovenského priemyslu. Na aké výzvy reagujete v tomto roku?
Najhorúcejšou témou je práve cena energií. Hoci väčšiu časť objemu elektriny a plynu máme zazmluvnenú, reálne ceny na dennej a komerčnej báze majú kľúčový vplyv na naše celkové hospodárenie. Prvý kvartál roka 2023 hodnotíme ako úspešný, napriek tomu, že sme pri zabezpečovaní objednávok narazili na mnohé prekážky. Tie vyplývali najmä zo spotreby koncových odberateľov, z aktivít v stavebníctve, počtu predaných automobilov, množstva investícií do rekonštrukcie technológií v energetike alebo chemickom priemysle.
Významným faktorom ovplyvňujúcim hospodárenie a budúcnosť nášho podniku je aj politika Európskej komisie a jej iniciatívy smerom k oceliarskemu odvetviu v EÚ. Ako producent CO2 sme povinní platiť za „povolenie CO2 vyrábať“, inými slovami sme súčasťou Európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS). Ide o mechanizmus, ktorý bol zavedený v rámci EÚ na riadenie, resp. znižovanie emisií skleníkových plynov. Naša spoločnosť roky do tohto fondu prispieva, ale podľa reálnych skúseností finančné prostriedky z fondu nie sú nasmerované späť k „producentom CO2“. Pokiaľ ide o určenie zoznamu odvetví, ktoré sú v období 2021 – 2030 zadefinované ako odvetvia s rizikom úniku uhlíka, Rozhodnutie Rady EK 2003/87/ES prináša zvýšenie nákladov (t.j. ceny za uhlík) pre všetkých európskych oceliarov. Tým dochádza k ich znevýhodneniu na globálnom trhu.
Navrhla Komisia v tejto súvislosti riešenie?
Jednou z ciest ako chce Komisia európske oceliarstvo chrániť a pomôcť mu je zavedenie nového mechanizmu CBAM (Carbon Border Adjustment Mechanism), čiže tzv. uhlíkového cla, ktoré by malo nahradiť systém voľných kvót. Nemyslíme si však, že CBAM v dnešnej podobe splní tento účel, keďže jeho cieľom je zrovnoprávniť podmienky v čase transformácie oceliarstva. V tejto súvislosti nás preto zaujíma, či budú aj tretie krajiny reflektovať situáciu a pripoja sa ku klimatickým cieľom EÚ. Otázne je, akým spôsobom si tieto záväzky bude EÚ od nich vynucovať, a či opäť nedôjde k znevýhodneniu výrobcov členských krajín. Samostatnú problematiku pritom predstavuje otázka dumpingových dovozov z Číny, ktoré akcelerovali v posledných mesiacoch. Platné ochranné dovozné opatrenia boli termínované k 30. júnu 2023. Sme súčasťou viacerých šetrení s cieľom predĺženia týchto opatrení, lebo ak k tomu nedôjde, pre niektorých výrobcov ocele to môže mať neblahé následky.
Vďaka rozsiahlym investíciám ste lídrom v produkcii zelenej ocele. Akú úlohu v tom zohrali pravidlá EÚ?
Zrejme očakávate, že v rámci EÚ existujú presné pravidlá hry, podľa ktorých by výrobca mohol prideliť svojmu produktu značku green steel. Takáto zelená oceľ by zároveň bola vyrobená optimálne s „nulovými emisiami CO2“ a dosahovala by výbornú kvalitu pri súčasných nákladoch. V hre na „zelenú oceľ“ však figuruje viacero hráčov, pričom nie všetci stoja na rovnakej štartovacej čiare, a ani samotná hra neprebieha podľa jasných a pre všetkých rovnakých pravidiel.
Ako to teda prebieha v reáli?
Z hľadiska produkcie CO2 je významný rozdiel daný technológiou výroby ocele. Prvovýroba z rudy vo vysokej peci a následnom spracovaní v konvertore zaťažuje ovzdušie až desaťnásobne viac v porovnaní s výrobou ocele v elektrických peciach, pri ktorej sa spracováva oceľový šrot. Premena prvovýroby z uhlíkovej na vodíkovú technológiu je predmetom veľkého záujmu a stáleho výskumu. V tejto oblasti existujú mnohé technické a ekonomické výzvy, najmä dostupnosť a udržateľná výroba vodíka, vysoké náklady na technologické zmeny a potreba vhodnej infraštruktúry pre skladovanie a prenos vodíka.
Pozícia Železiarní Podbrezová v kontexte „green steel“ je vďaka samotnému princípu výroby ocele zo šrotu v elektrickej oblúkovej peci v porovnaní s vyššie spomenutou klasickou cestou „zelenšia“ už dnes. Máme však obavu, že bez reflektovania tejto skutočnosti hrozí riziko nevhodného spôsobu hodnotenia, resp. posudzovania technológií a investícií, ktoré majú za cieľ zníženie emisií. Ak bude prijaté a aplikované posudzovanie investícií, dotácií alebo inej podpory na základe miery zníženia emisií, môže to viesť k zatváraniu malých, nízkoemisných oceliarní recyklujúcich oceľový šrot, a zároveň to bude znamenať podporu technológií s vyššími absolútnymi hodnotami uhlíkových emisií.
Vidíte nejaké východisko?
Definície zelenej ocele podľa metodík IEA a RSI, ktoré vychádzajú zo zvýšenia podielu šrotu pri výrobe, sú pre spotrebiteľov zavádzajúce. Pri tomto prístupe môže byť oceľ s nízkymi emisiami (vyrobená recykláciou) deklarovaná ako „nezelená“, zatiaľ čo iné ocele vyrobené zmodernizovanou technológiou, ale stále s vyšším CO2, môžu byť považované za „zelené“. Za jediné prijateľné a spravodlivé hodnotenie pokladáme hodnotenie na základe celkových emisií na tonu vyrobenej ocele. V železiarňach pritom už dnes recyklujeme oceľový šrot, ktorého podiel vo vsádzke je 98 %. Elektrická energia, ktorú spotrebovávame v procese výroby, pochádza z obnoviteľných zdrojov a z jadrovej energie v podiele 77 %. Všetky naše výrobky sú zároveň plne recyklovateľné.
Máte vybudovanú silnú tradíciu vo výchove a odbornej príprave budúcich zamestnancov. Ako riešite problém s nedostatkom kvalifikovanej pracovnej sily?
Problém s nedostatkom kvalifikovaných pracovníkov je globálnym fenoménom spôsobeným niekoľkými faktormi. Patrí sem migrácia pracovnej sily, starnutie populácie, ale aj vzdelávací systém, ktorý nie je orientovaný na požiadavky trhu práce. Náš podnik najviac pociťuje nesúlad medzi tým, čo a ako sa učí na školách a požiadavkami priemyslu, preto sme urobili rozhodnutie vzdelávať budúcich pracovníkov pomocou vlastných kapacít.
Železiarne Podbrezová sú zriaďovateľom Súkromnej spojenej školy Železiarne Podbrezová (SSŠ ŽP) s organizačnými zložkami, ktorými sú Súkromná stredná odborná škola hutnícka Železiarne Podbrezová (SSOŠH ŽP) a Súkromné gymnázium Železiarne Podbrezová. Spolu s našou školou kladieme dôraz na kvalitnú odbornú prípravu budúcich hutníkov, elektrotechnikov, mechanikov a mechatronikov v maturitných odboroch, a kovoobrábačov a hutníkov v učebných odboroch. Počas praktického vyučovania, ako aj počas praxe v materskej spoločnosti, získavajú žiaci a študenti pracovné návyky, čo im neskôr uľahčuje bezproblémové zaradenie sa do pracovného procesu. SSOŠH ŽP je zapojená do procesu duálneho vzdelávania, ktorý kombinuje školskú výučbu s praxou u konkrétneho zamestnávateľa. Týmto overeným spôsobom škola funguje od svojho obnovenia našou spoločnosťou v roku 2003 a v tomto systéme výchovy kvalifikovanej pracovnej sily budeme pokračovať aj v budúcnosti.
Autor (zdroj): Priemysel Dnes
